Pred skoro ôsmimi rokmi som do šuflíka odložil cez 30 autorských piesní, ktoré nikdy neuzreli svetlo sveta. Na dôvod sa ma nepýtajte. Nevedel by som odpovedať. Asi som na chvíľu stratil nádej?
Popri hlavnom albume, ktorý som s kapelou chystal som mal aj môj srdcový s piesňami viac o texte, ako o chytľavej melódii. Mal sa volať práve MyPochody. Otázky, zamyslenia, príbehy aj kritiky.
Po mojom najväčšom (a možno nie len hudobnom) vzore – Tomášovi Klusovi, českom hudobníkovi som si aj ja chcel vymyslieť takúto slovnú hračku. Zaobalil som do nej každý myšlienkový pochod, ktorý trápil vtedy 16 ročného Kristiána.
Teraz MyPochody poodhalím aj vám, hoci trochu inak, ako som pred rokmi zamýšľal. V tomto blogu budem uvažovať nahlas tak, ako vždy uvažujem v sebe. Podelím sa o kúsok priestoru vo svojej hlave a zoberiem vás na najrôznejšie miesta. Možno zistíme, že máme v tom všetkom niečo spoločné a možno sa nezhodneme vôbec v ničom.
Na myšlienkových pochodoch je najkrajšie to, že niekedy nesúhlasím ani sám so sebou. Moja manželka Duška sa ma často v zápätí, ako sa niečo stane opýta na názor. Niekedy si ho však ešte ani nestihnem vytvoriť a tak po chvíli kritického rozmýšľania nad tým čo som vypotil zistím, že to bola teda pekná blbosť a hľa aké jednoduché – mám názor už aj na svoj vlastný názor.